V plynových kotloch spaľujeme uhľovodíkové palivá, hlavne zemný plyn, menej často skvapalnený plyn. Zemný plyn tvorí takmer úplne metán CH4 (96 až 98 %). Pri spaľovaní plynu sa metán zlučuje so vzdušným kyslíkom.
oxid uhličitý CO2, ktorý prispieva k skleníkovému efektu v atmosfére
voda H2O, ktorá je úplne ekologická, v horúcich spalinách je vo forme vodnej pary
Z molekuly metánu vznikne len jedna molekula CO2, ale až dve molekuly vody, čo nezaťažuje životné prostredie.
Metán je preto šetrnejší ako ostatné uhlíkové palivá, má najlepší pomer atómov uhlíka a vodíka (1:4). Každé palivo s dlhším uhlíkovým reťazcom (propán, bután, kvapalné palivá) má menší pomerný obsah vodíka, preto produkuje viac CO2.
Vodná para v spalinách
V klasických kotloch uniká para hore komínom bez využitia a odnáša veľa tepla. Spaliny sa nesmú ochladiť natoľko, aby para skondenzovala, pretože vzniknutý kondenzát je stredne silná kyselina. Mohol by koróziou poškodiť oceľové alebo liatinové vnútro klasického kotla, ako aj samotný komín.
Moderné kondenzačné kotly majú vo vnútri odolné materiály z ušľachtilej ocele alebo zliatiny hliníka a kremíka. Vykurovacia voda ich ochladzuje pod teplotu tzv. rosného bodu, ktorá je pri zemnom plyne približne 57 °C. Pod touto teplotou para kondenzuje na vodu a odovzdáva pritom do vykurovacej vody kondenzačné teplo. Čím je nižšia teplota vykurovacej vody na vstupe do kotla, tým sú vhodnejšie podmienky na kondenzáciu.
Pre lepšiu predstavu
Kondenzačné teplo vodnej pary je rovnako veľké ako výparné teplo vody potrebné na jej vyparenie. Spálením 1 m3 zemného plynu sa vytvorí 1,6 kg vodnej pary (zodpovedá 1,6 l vody). Kondenzačný kotol v rodinnom dome vytvorí za rok aj viac než 1 000 l vody. Viete si predstaviť množstvo tepla (paliva) potrebné na prevarenie a zmenu tejto vody na paru? To je zisk kondenzačného kotla.
spolu vpred